Rozhovor vyšiel na stránke Univerzity Komenského pod názvom: “V škole by mali experimentovať deti, nie učiteľ.”
„Ak učíme deti dnes tak, ako sme ich učili včera, oberáme ich o zajtrajšok.“ Tento výrok Johna Deweyho, amerického filozofa a predstaviteľa reformnej pedagogiky, nájdete na webovej stránke Inkubátora inovatívnych učiteľov Microsoft (IIUM), ktorý od roku 2014 sídli na Prírodovedeckej fakulte UK. Od začiatku ho vedie docentka Beáta Brestenská, ktorá sa už 35 rokov angažuje v oblasti digitalizácie vzdelávania. Práve s ňou sme sa porozprávali o tom, ako môže učiteľ nadchnúť deti pre vedu, ale i uspať ich zvedavosť a chuť po poznaní a ako mu v oboch prípadoch môže asistovať (ne)vhodne nastavený vzdelávací systém.
Začnime zoširoka: akú úlohu v popularizácii vedy zohráva podľa vás učiteľ či škola ako taká?
Učiteľ, to je poslanie, ktorého misiou nie je len naučiť, ale zapáliť v študentoch túžbu po poznávaní, objavovaní. Jeho úloha je tak v procese popularizácie vedy významná, nehovoriac o tom, že pre študentov sa učiteľ môže stať osobným vzorom. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že čaro prírodných vied som spoznala vďaka pani učiteľke chémie a fyziky na základnej škole. Na hodinách sme stále robili pokusy, dokonca sme v bádaní pokračovali aj doma. Aj preto som sa neskôr rozhodla študovať učiteľstvo chémie a fyziky na UK.
Je veľmi dôležité viesť k vede deti už od najútlejšieho veku. Deti sú prirodzene zvedavé a radi všeličo skúšajú, experimentujú a v tom by ich škola mala podporovať. Nie zabíjať ich zvedavosť diktovaním poznatkov a následným memorovaním. Vzdelávanie má byť orientované na žiaka, ktorý sám aktívne poznáva a objavuje, učiteľ je „len“ stratég, ktorý manažuje kognitívny proces učenia sa žiaka. Samozrejme, je ideálne, ak v tomto zámere škole asistuje pestrá ponuka vhodných mimoškolských aktivít (krúžkov, návštev podujatí zameraných na popularizáciu vedy, vedeckých exkurzií a pod.), ktoré deťom prinášajú žiaduce podnety.
Súhlasím, no aby v tomto smere škola uspela, chce to dobrého učiteľa.
Jednoznačne. Dobrý učiteľ dokáže divy, ale žiada sa mi dodať, že oveľa viac by dokázal, ak by mal oporu v systéme, ktorý by reflektoval potreby žiakov a vzdelával ich (naozaj, nielen na papieri) pre život v digitálnej spoločnosti a budúcnosť, čo ich čaká.
A opäť sa tak dostávame k inováciám vo vzdelávaní, ktoré naše školstvo nevyhnutne potrebuje.
Bez toho by náš rozhovor o inovatívnych učiteľoch, schopných deti nadchnúť pre vedu, totiž nebol úplný. Dovolím si však podotknúť, že slovo inovácie nedostatočne vystihuje skutočné potreby nášho školstva. To totiž musí prejsť transformáciou vzdelávania na všetkých stupňoch škôl. Tým myslím zložitý a dynamický proces, ktorý potrebuje víziu, koncepciu a dlhodobý kontinuálny realizačný plán s etapami hodnotenia a inovácie. Keďže ide o proces, ktorý sa nedá zrealizovať za jedno vládne funkčné obdobie, je nevyhnutné nájsť pre túto myšlienku celonárodnú zhodu naprieč politickým spektrom a hlavne začať s transformáciou vzdelávania čo najskôr. Už teraz zaostávame, pričom nejde len o to, že naši žiaci dosahujú podpriemerné výsledky medzinárodných testovaní typu PISA, ale o to, že tým v dnešnom globalizovanom svete deti na Slovensku oberáme o možnosť uspieť. Potrebujeme tak, aby sa vzdelávanie konečne stalo prioritou tejto vlády i vlád, čo prídu po nej, a aby spoločnosť a hlavne učitelia boli motivovaní a hodnotení podľa aktívneho prístupu v procese transformácie.
Pokiaľ ide o konkrétne východiskové body pre transformáciu vzdelávania, skúsim vypichnúť aspoň tie najdôležitejšie.
Hoci to možno bude znieť trošku abstraktne, transformácia si predovšetkým vyžaduje vytvoriť novú atmosféru vzdelávania na školách spojenú s prehodnotením vnímania jeho hodnoty pre človeka a spoločnosť. Aby sa vzdelávanie nevnímalo len ako niečo, čo sa nás týka len dovtedy, kým chodíme do školy, alebo ako niečo, čomu sa nedá vyhnúť na ceste k diplomu. K tomu by nám mohla pomôcť napríklad analýza úspešných reformných školských systémov (napríklad v škandinávskych a ázijských krajinách či v Izraeli).
Tiež by sme si mali stanoviť štandard, ktorým chceme dosiahnuť kvalitu vzdelávania a celoživotného vzdelávania v informačnej spoločnosti. To nemôže byť boj o hodiny pre jednotlivé predmety, len čiastkové zmeny obsahu, metód a foriem vzdelávania, len „priloženie digitálnych technológií a digitálneho obsahu“ do procesu vzdelávania, vytváranie nových ZŠ, SŠ a VŠ pri trvale klesajúcom počte študentov… Nevyhnutne teda potrebujeme komplexnú inováciu obsahu, metód, foriem, prostriedkov, ale aj hodnotenia procesu vzdelávania. Potrebujeme viac prepojiť tradičnú (kamennú) školu a e-školu (on-line vzdelávanie), ako i formálne a neformálne vzdelávanie.
Nemali by sme zanedbať ani vytvorenie motivačného prostredia na všetkých stupňoch škôl pre aktívne učenie sa študenta a jeho hodnotenie – napríklad zaviesť e-portfólio študenta (komplexné prostredie zberu dát a hodnotenia progresu študenta od jeho vstupu do školy až po ukončenie pregraduálneho vzdelávania), ale i e-portfólio celoživotného vzdelávania. Považujem to za významný prvok pre jednotlivca a hlavne pre spoločenský a ekonomický rozvoj pri práci s ľudským potenciálom. Mali by sme poznať a využívať pridanú hodnotu digitálnych technológií pre vzdelávanie a rozvíjať u študentov (ale aj učiteľov) kreatívne digitálne zručnosti pre osobný i spoločenský prospech.
Potrebujeme tiež identifikovať vedeckú a odbornú elitu inovatívnych učiteľov na všetkých stupňoch škôl, t. j. vytvoriť autoritu, ktorá bude lídrom v nastavení procesov transformácie vzdelávania. Tu vidím veľkú možnosť našej univerzity ako vzdelávacej autority, ktorá by mala byť etalónom kvality učiteľského štúdia, ako aj centrom celoživotného vzdelávania učiteľov z praxe. Meniace sa možnosti učenia si v informačnej spoločnosti však vyžadujú aj v prostredí našej UK zmeniť prípravu budúcich učiteľov smerovanú na vzdelávanie pre budúcnosť.
K príprave budúcich učiteľov na UK sa ešte dostaneme, ale skúsme najprv uviesť konkrétny príklad žiadaného výsledku transformácie vzdelávania, ktorý by ľahko odsledoval žiak aj rodič. Povedzme, že ako inovatívna učiteľka biológie, túžiaca nadchnúť deti pre vedu, chcem žiakom priblížiť tému fotosyntézy. Aká by mala byť moja hodina, aby som neučila „staré po novom“?
Vybrali ste výbornú tému na porovnanie tradičného a inovatívneho pohľadu na učenie. Fotosyntéza je totiž úžasná širokospektrálna, medzipredmetová téma. Na základe prístupu tradičnej výučby ju však máme na SŠ len v učive chémie a biológie. Učiteľ prezentuje študentom základné pojmy, fakty a proces fotosyntézy separátne z hľadiska chemickej a biologickej vedy. Študent sa naučí základnú rovnicu fotosyntézy, vie, že bez fotosyntézy by sme nemali podmienky na život na Zemi. Ale ak sa ho opýtate, ako súvisí skleníkový efekt a otepľovanie našej planéty s fotosyntézou, čo sú úlohy z testov PISA z oblasti prírodovednej gramotnosti (áno, z tých, kde sa každým rokom prepadávame nižšie), buď nenachádza riešenie, alebo aj keď nejaké riešenie napíše, nevie ho zdôvodniť.
Počas inovatívneho vzdelávania s podporou digitálnych technológií študenti dostávajú problémy, úlohy, majú experimentálne objavovať proces fotosyntézy. Okrem učebnice majú všetky školy k dispozícii obrovské množstvo digitálnych vzdelávacích zdrojov v Planéte vedomostí. Len k fotosyntéze je tam v ponuke 330 profesionálnych vzdelávacích objektov (textov, obrázkov, animácií, videí), ktoré prepájajú vedomosti z chémie, biológie a matematiky. Nájdete tam napríklad video, prostredníctvom ktorého študent môže „vstúpiť do listu“ a sledovať proces fotosyntézy pri rôznych podmienkach svetla, tepla atď. Môže experimentovať a zistiť, ako súvisí proces fotosyntézy so životom na Zemi a ekologickými problémami.
Učitelia chémie a biológie môžu spoločne pripraviť projektové alebo bádateľské učenie k téme fotosyntéza. Študenti dostanú vstupné informačné zdroje na riešenie problémov a majú si aktívne získavať a študovať ďalšie zdroje. Ukážkové úlohy by mohli znieť napríklad takto: Zisti, ako vzniká kyslík vo vzduchu. Analyzuj, ako prebieha fotosyntéza v zelených rastlinách. Zisti, koľko kyslíka produkuje zelená rastlina postavená v obývačke na slnečnom mieste a koľko iná rastlina postavená v tieni. Zisti, prečo rastliny na jar rýchlejšie rastú v skleníku než vonku v záhrade. Zhodnoť, kedy je lepšie oberať rajčiny v skleníku: ráno alebo večer. Zdôvodni svoje tvrdenie.
Študenti sa tak aktívne zapájajú do procesu učenia sa, pričom si rozvíjajú vyššie kognitívne funkcie (analyzuj, zhodnoť, vytvor) a získavajú komplexnejší (multidisciplinárny) pohľad na daný dej a chápu zmysluplnosť učenia sa. To je výzva transformácie vzdelávania.
To sa dosť líši od toho, ako si na stredoškolskú biológiu spomínam ja. Tým však nechcem krivdiť svojim učiteľom – adaptovať sa na nové podmienky a výzvy musí byť náročné, zvlášť v tejto dobe, keď síce všetci rozprávajú o tom, že naše školstvo potrebuje prejsť zásadnou reformou, ale len málo ľudí prichádza s reálnymi strategickými riešeniami a konkrétnou pomocou v zmysle inovatívnych metodických príručiek, školení či modelových hodín, ktoré by reprezentovali skutočnú zmenu. Tou konkrétnou pomocou je pre mňa určite aj váš inkubátor, nehovoriac o desiatkach rokov, čo sa venujete digitalizácii nášho školstva s vytváraním metodík a poskytovaním didaktickej podpory ako takej. Ako sme sa z pohľadu implementácie inovácií vlastne za posledné desaťročia posunuli a s čím naše školstvo v tomto smere stále bojuje?
Ostatných 30 rokov sa v našom školstve realizovalo viacero reforiem zameraných hlavne na obsah a metódy vzdelávania a od roku 2000 sa začala aj digitalizácia vzdelávania, na ktorej má veľkú zásluhu práve naša univerzita. Dovolím si tvrdiť, že s kolegami z PriF a FMFI UK sme spustením národného projektu Infovek Slovensko odštartovali nielen informatizáciu školstva, ale aj celej spoločnosti na Slovensku. Vďaka tejto iniciatíve zdola sa totiž začala budovať internetová infraštruktúra na ZŠ a SŠ (dovtedy fungovala len sieť SANET pre VŠ) a školy sa stali centrami informačného vzdelávania pre lokálne komunity. Školili v nich inovatívni učitelia, vyškolení cez Infovek, ktorí sa nazývali „digitálni štúrovci“. Vznikol prvý digitálny portál, kde bol e-obsah pre jednotlivé predmety. Na konci roku 2004, keď sa penetrácia internetu do domácností u nás pohybovala na úrovni okolo 7 %, internetovým pripojením disponovalo 97 % všetkých škôl na Slovensku. Naša krajina sa tak dostala aspoň na päť rokov v rámci EÚ na popredné miesto v digitalizácii vzdelávania. Vytvorili sa prvé metodické materiály pre učiteľov na implementáciu digitálnych technológií na 10 všeobecnovzdelávacích predmetov pre ZŠ a SŠ, za štyri roky sme pripravili 6000 učiteľov ako školiteľov, s ktorými sme vytvorili systém centier vzdelávania priamo na inovatívnych školách, v ktorých sme za dva roky preškolili 45 000 učiteľov na základnú a pokročilú informačnú gramotnosť.
V rokoch 2008 – 2013 bola UK spolutvorcom ďalšieho národného projektu “Modernizácia vzdelávania na ZŠ a SŠ na Slovensku”, v ktorom sme vzdelávali učiteľov na didaktické využívanie najnovších digitálnych technológií. Vzniklo 16 učebníc na moderné vzdelávanie s podporou digitálnych technológií pre prírodovedné a humanitné predmety.
Žiaľ, výstupy z dvoch národných projektov a obrovský potenciál motivovaných inovatívnych učiteľov pre transformáciu vzdelávania nevyužili ďalšie vlády, nevytvorila sa dlhodobá koncepcia transformácie vzdelávania a každá nová vláda sa odhodlala len na určité čiastkové reformné zmeny, ktoré postupne negatívne vplývali na motiváciu učiteľov. Posledná koncepčná snaha o transformáciu v stratégii „Učiace sa Slovensko“ sa dokonca nedočkala ani analýzy celoplošnej diskusie a bola odložená „do zásuvky“. Dnes sa tak naša spoločnosť nachádza v situácii, keď sú učitelia demotivovaní a mladí ľudia o učiteľské povolanie nemajú veľký záujem.
Aby sme úplne nestratili kontakt s inovatívnymi učiteľmi a pokračovali vo výskume zameranom na inovácie, v rokoch 2012 – 2015 sme v rámci projektu KEGA „Inkubátor inovatívnych učiteľov prírodovedných predmetov“ vytvorili databázu 108 inovatívnych učiteľov prírodovedných predmetov na Slovensku a zorganizovali štyri inovatívne semestre pre študentov učiteľského štúdia na PriF UK. Pozvali sme k nám 36 inovatívnych učiteľov, ktorí viedli semináre a cvičenia spolu s našimi didaktikmi. Študenti mnohokrát s úžasom sledovali, ako sa dá inovatívne učiť, a nadšene sa zapájali do pripravených aktivít. Projekt mal veľký ohlas nielen u študentov a pedagógov na fakulte, ale v roku 2014 sme od firmy Microsoft Slovensko dostali ponuku na spoluprácu a vybudovanie pracoviska, ktoré bude slúžiť jednak na prípravu študentov učiteľstva na vzdelávanie pre budúcnosť a jednak ako centrum inovácií pre učiteľov z praxe. To sme nemohli odmietnuť. Slovo dalo slovo a tak sme vďaka finančnej podpore Microsoftu mohli v priestoroch PriF UK už v decembri slávnostne otvoriť Inkubátor inovatívnych učiteľov Microsoft.
Študenti ktorých fakúlt IIUM vlastne navštevujú?
IIUM je tvorivý priestor, ktorý s kolegami z katedry didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky využívame hlavne na inovatívnu prezenčnú výučbu študentov z piatich fakúlt: PriF, FMFI, FiF, PdF a FTVŠ UK. Momentálne sú medzi nimi budúci učitelia chémie, biológie, fyziky, informatiky, geografie, anglického, nemeckého, francúzskeho a slovenského jazyka, hudobnej výchovy a psychológie.
Ako som však už naznačila, IIUM slúži aj na vzdelávanie učiteľov, realizáciu pedagogického výskumu v oblasti implementácie digitálnych technológií v spolupráci so školami a v neposlednom rade aj na popularizáciu vedy pre žiakov ZŠ a SŠ. Okrem toho sme tento rok boli veľmi nápomocní práve našim učiteľom na UK pri zvládnutí prechodu na dištančné vzdelávanie. Hneď v marci sme spolu s Centrom informačných technológií UK vytvorili manuály na prácu v Office 365 a pomáhali pri zvládnutí online štátnych skúšok a pri online testovaní v rámci prijímacieho konania na štúdium na UK.
Ako v IIUM prebieha príprava budúcich inovatívnych učiteľov, resp. na čom stavia?
Realizujú sa tu hlavne semináre a cvičenia z odborových didaktík. Študentov motivujeme pozrieť sa na proces vzdelávania inak, ako boli doteraz zvyknutí, aby analyzovali a chápali meniaci sa svet učenia s nástupom digitalizácie, mobility, virtuálnosti a personalizácie vzdelávania. Učíme ich poznať pridanú hodnotu digitálnych technológií pre kognitívny proces študenta (revidovaná Bloomova taxonómia v prepojení s digitálnymi technológiami) a pre osobný rast učiteľa (webináre, online kurzy). Prezentujeme nové možnosti mobilných experimentov s využitím bezdrôtových meracích senzorov. Ukazujeme nové stratégie mobilného učenia v škole aj mimo školy s digitálnymi technológiami. V IIUM učia naši didaktici a učitelia z odborných katedier, ale aj inovatívni učitelia z praxe a odborníci z IT sektoru (Microsoft, Pasco, Profimedia, Little Line), ktorí sa venujú oblasti vzdelávania.
S akými reakciami u študentov sa stretávate? A ako zvládajú tú transformáciu z učiteľa „nalievača“ vedomostí na učiteľa manažéra procesu vzdelávania?
Pokiaľ ide o používanie digitálnych technológií, dnešní študenti učiteľstva s tým nemajú žiadne problémy. Raz darmo, je to generácia Y – sú to „digitálni domorodci“. Oveľa náročnejšie je ich pripraviť na to, aby boli inovátormi a realizátormi transformácie vzdelávania. Za 35 rokov svojej pedagogickej a vedeckej práce na UK však môžem konštatovať, že budúci učitelia sú veľmi flexibilní a majú záujem o meniaci sa svet vzdelávania s podporou digitálnych technológií. Práve tento rok je v mojom živote veľmi zaujímavý, lebo „musela“ prísť pandémia, aby sa prelomili ľady konzervativizmu na UK a nastúpil záujem o digitálne technológie a dištančné vzdelávanie. Veľmi sa teším, že študenti učiteľského štúdia na viacerých fakultách na to boli už aj vďaka IIUM pripravení a že sa aj vďaka našej dlhoročnej práci pomerne hladko rozbehli tvorivé webináre, kurzy a metodiky pre zvládnutie dištančného vzdelávania na našej univerzite.
Priestory inkubátora však otvárate aj žiakom zo ZŠ a SŠ.
Áno, kontakt s nimi pre nás predstavujte veľmi obohacujúcu spätnú väzbu, veď práve oni sú cieľovým adresátom väčšiny našich aktivít. Zo starších aktivít spomeniem napríklad Virtuálnu hodinu kódu, do ktorej sa zapojili žiaci zo 47 škôl. V rámci jedného doobedia sme deťom priblížili programovanie a ukázali im, že jeho základy sa môže naučiť každý.
Ešte pred začiatkom prvej vlny pandémie sme stihli zrealizovať Týždeň mobilného laboratória pre 117 žiakov a ôsmich učiteľov Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v Bratislave. Žiaci u nás dostali tablet, už spomínané bezdrôtové meracie senzory na meranie pH, CO2, vodivosti a k tomu bádateľské problémy na riešenie, napr.: ako zistíme kvalitu mlieka, prečo nás niekedy páli záha, ako funguje chémia kože, čo obsahuje voda, ktorú pijeme a i. Od žiakov i učiteľov sme na to mali skvelé ohlasy, čo nás veľmi teší.
Cez leto sme v IIUM zrealizovali mobilné laboratórium pre denný letný tábor detí zamestnancov UK, kde sme sa snažili malým vedátorom priblížiť, aká je zaujímavá a fascinujúca práca výskumníka, pričom si ju mali možnosť vyskúšať pri stanovovaní betanínu v červenej repe a zisťovaní falšovania kvality mlieka.
Ste v kontakte aj s bývalými študentmi, dnes už absolventmi, ktorí navštevovali IIUM a dnes už učia na škole?
Áno, s mnohými bývalými študentmi som stále v kontakte – skúsenosti a nové podnety si vymieňame zväčša cez e-mail, ale často aj osobne prídu do IIUM a chcú vidieť nové technológie a už aj hneď zisťujú, ako by ich mohli získať pre svoju školu, zaujímajú sa o nové učebnice a monografie, ktoré sú pre nich inšpiráciou pre inovatívne vzdelávanie. Pravidelne sa zúčastňujú aj na webinároch, ktoré pre nich robíme v spolupráci s Microsoftom v rámci programu „Vzdelávame pre budúcnosť“. Veľmi si cením, že učitelia ZŠ a SŠ majú záujem vzdelávať sa, čo sa pozitívne prejavilo aj pri prechode ich škôl na dištančné vzdelávanie.
Okrem toho sme na fakulte minulý rok založili alumni klub absolventov učiteľského štúdia. Bolo by skvelé, ak by takýto klub fungoval pod záštitou celej UK. Ako univerzita by sme si totiž mali budovať databázu inovatívnych učiteľov na Slovensku (mapovať práve svojich absolventov) a realizovať s nimi spoluprácu v príprave budúcich pedagógov. Pre učiteľov z praxe je to veľká česť spolupracovať s UK a učitelia z UK by tak zas získali priamy a veľmi potrebný kontakt s pozitívne sa transformujúcou praxou. Prepojenie a spoluprácu UK s inovatívnymi SŠ a ZŠ považujem za esenciálnu zložku zabezpečenia kvalitnej prípravy našich absolventov.
Aké ďalšie konkrétne kroky by v tomto smere mala – okrem rozvíjania činnosti IIUM a spolupráce s inovatívnymi učiteľmi – naša univerzita podniknúť?
Opäť začnem zdôraznením vnútornej pozitívnej motivácie, ktorej potenciál zvykneme na Slovensku podceňovať, a to tak u učiteľov, ako i odborných pracovníkov. Je veľmi dôležité, aby si sami (a nielen pre príkaz zhora) uvedomovali, prečo aj na UK potrebujeme prejsť transformáciou vzdelávania a čo presne sa myslí vzdelávaním pre budúcnosť, že to nemôže byť len o kozmetických úpravách typu nahradenie powerpointovej prezentácie interaktívnym videom. To si vyžaduje vytvoriť na univerzite podmienky pre trvalý rozvoj kreatívnych digitálnych kompetencií. Tento rok sme na UK s veľkým nasadením kolegov z CIT UK a Microsoftu dobre rozbehli vnútorné vzdelávanie, treba ho však ďalej rozvíjať. Napríklad tak, že by sme z dosiaľ nazbieraných dát z dištančného vzdelávania urobili kvalitnú analýzu a spoznali tak pozitíva, negatíva a výzvy, ktoré v tejto súvislosti vyvstali, a vytvorili podmienky na ich riešenie.
Dovolím si tvrdiť, že nemalou pomocou v tomto smere by mohli byť aj dve učebnice Inovatívne učenie s podporou digitálnych technológií a Kreatívne digitálne kompetencie učiteľa, ktoré vďaka spolupráci IIUM s PriF a FMFI UK tento rok vyšli v rámci rozvojového projektu UK „Vzdelávanie pre informačnú spoločnosť“. Prezentujú trendy moderného vzdelávania s digitálnymi technológiami a konkrétne didaktické modely výučby pre chémiu, biológiu, geografiu, fyziku, informatiku a angličtinu. Pripravili sme k nim aj e-interaktívne pracovné listy, e-interaktívne experimenty s výstupmi e-protokolov a ďalšie námety úloh do cvičení a seminárov pre rozvíjanie kreatívnych kompetencií študentov učiteľstva. Predpokladáme, že budú inšpirujúce aj pre ďalšie študijné odbory učiteľstva na UK.
To ma privádza k ďalšiemu bodu. Na našich siedmich fakultách, ktoré pripravujú do praxe budúcich učiteľov, by sme konečne mali zrealizovať odbornú rozpravu o kvalite prípravy študentov učiteľského štúdia. Bez zbytočného separovania a obviňovania si totiž potrebujeme kriticky uvedomiť rozdielnosť a nedostatočnú kvalitu v pripravenosti absolventov učiteľského štúdia na jednotlivých fakultách pre vzdelávanie v informačnej spoločnosti. Výstupy by mali byť základom pre vytvorenie novej kvality vzdelávania učiteľov na UK v nadchádzajúcom akreditačnom procese. S tým úzko súvisí potreba vytvoriť na univerzite pozitívne prostredie (semináre, diskusné fóra, webináre, odborné konferencie a i.) pre užšiu spoluprácu našich fakúlt, ako i viac motivovať našich inovatívnych študentov učiteľstva (vo forme súťaží, workshopov, výstav, ocenení a i.). A v neposlednom rade ešte viac prezentovať existujúce pozitívne príklady inovácií vzdelávania a využívania digitálnych technológií na UK, ktorých naozaj nie je málo.
doc. RNDr. Beáta Brestenská, PhD.
V r. 1979 úspešne ukončila štúdium učiteľstva chémie a fyziky na PriF UK. V r. 1989 získala titul PhD. z pedagogických vied: teórie vyučovania. Habilitovala sa z teórie vyučovania chémie v r. 1995. Od r. 1980 pôsobí na Katedre didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky PriF UK. Už pred Nežnou revolúciou bola spoluriešiteľkou prvého štátneho projektu elektronizácie školstva na Slovensku. S kolegami z FMFI a PriF UK v r. 1999 vytvorila a úspešne realizovala národný projekt Infovek Slovensko. Je riešiteľkou 17 národných a medzinárodných projektov a autorkou dvoch monografií, piatich učebníc, 18 skrípt a študijných materiálov. Celkove má 196 publikácií. Od r. 2014 stojí na čele Inkubátora inovatívnych učiteľov Microsoft, ktorý v r. 2018 získal medzinárodný štatút Microsoft Showcase School, t. j. vzorového pracoviska s pozitívnymi výstupmi, a disponuje certifikátom Microsoft Innovative Educator Expert.
Erika Hubčíková